Lucia Lihocká je členkou Únie je od marca 2022, pričom sa venuje najmä rozširovaniu členskej základne a spoluorganizácii podujatí a webinárov. Je absolventkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde získala titul Mgr. a JUDr. Ako firemná právnička začínala vo farmaceutickej spoločnosti a už siedmy rok pracuje v oblasti maloobchodného predaja potravín. V súčasnosti pôsobí ako podniková právnička v spoločnosti Tesco Franchise Stores SR, s. r. o., ktorá prevádzkuje franchisingovú sieť potravín Žabka, kde zastrešuje celú právnu agendu.
Čím je podľa vás práca podnikového právnika špecifická?
Kedysi dávno som si vypočula názor, že ak právnikov vo firme majú ostatní kolegovia radi, niečo robia zle. Rozumiem tomu približne tak, že právnici sú často vnímaní ako tzv. show stopperi, pretože väčšinou kladú prekážky nápadom iných, nájdu problémy tam, kde ich iní nevidia, nikomu neveria a aj tak im nikto nerozumie, čiže je potrebné dať si pozor, v najideálnejšom prípade úplne sa im vyhnúť. A teda, že takto nejako by to malo byť.
Pravdivé je na tom určite minimálne to, že riešenie problémov a nastavovanie limitov predstavuje veľkú časť našej práce. Podstatou pôsobenia v rámci firmy ale tiež je, že ste súčasťou väčšieho celku a na konci dňa všetci ideme rovnakým smerom. Vaši kolegovia musia cítiť, že aj vy idete tým istým smerom ako oni, a nie ste iba permanentnou prekážkou na ceste, značkou s nápisom stop. Samozrejme, nikomu by sa nepáčilo, keby jeho nápady a prácu neustále niekto len skartoval. Ak chcete, aby vám vo firme kolegovia dôverovali, musíte ich počúvať a hlavne chcieť si vypočuť a pochopiť celý príbeh. Znamená to, že nie vždy je vhodné ísť na stretnutie s vopred sformulovaným záverom. A niekedy to znamená, že musíte vstať zo svojho miesta a ísť sa pozrieť okolo seba, ako veci reálne fungujú.
Každodenne pracujeme s ľuďmi, ktorí v niektorých prípadoch rozmýšľajú odlišne ako my – inak rozmýšľajú na finančnom, inak stavebné, inak komerčné a pod. Často nestačí pochopiť náplň práce toho-ktorého oddelenia, ale je dobré pochopiť aj ľudí samotných. Potom aj náš výstup môže byť „ľahšie stráviteľný“ (na margo toho, že právnikom nikto nerozumie) – niekedy je vhodná analýza, niekedy dáta a čísla a niekedy príbeh (príbeh je mimochodom údajne niečo, čo funguje na väčšinu planéty). Pretože ak je naše stanovisko nezrozumiteľné alebo prakticky nezrealizovateľné, problém sa nevyrieši, a to bez ohľadu na to, nakoľko odborne správne to stanovisko je.
Ak by sme sa pri našej práci riadili radou, ktorú som spomenula na začiatku a vytvorili okolo seba hradbu, tak áno, nikto sa k nám nedostane a sme safe, ale na druhej strane sa ani my nedostaneme ku nim. A to by mohlo predstavovať veľký problém, najmä keď majú kolegovia pocit, že vám nemôžu dôverovať a otvorene komunikovať, preto sa radšej komunikácii s vami (a vám) vyhnú, pokiaľ to nie je nevyhnutné. Okrem toho, že by bola práca v takejto atmosfére nepríjemná, nikoho zo zúčastnených to ďalej neposunie. Vyžaduje si to veľkú dávku sebareflexie, angažovanosti a komunikácie. Pôsobenie ale vždy funguje oboma smermi, a keď sa vám podarí zladiť sa, môžete získať cenné praktické skúsenosti aj osobnostné zručnosti. Výsledkom potom je, že vieme poskytnúť také právne poradenstvo a podporu, ktoré je ušité spoločnosti priamo na mieru, lebo spoločnosť, jej fungovanie a obyvateľov poznáme zvnútra. V tom podľa mňa spočíva pridaná hodnota právnika, ktorý sedí priamo vo firme. Preto sa tomu hovorí in-house, lebo radí vlastným a vo firme je doma.
Ktorými právnickými profesiami ste prešli a prečo ste sa rozhodli vykonávať práve túto?
Mám tú výhodu, že som začala praxovať už v druhom ročníku na právnickej fakulte a prešla som si postupne rokmi v exekútorskom úrade a súčasne aj v advokátskej kancelárii. Po absolvovaní univerzity som si ešte rok a pol vyskúšala koncipientskú prax (aj v kancelárii advokáta – správcu konkurznej podstaty). Získala som teda približný obraz, ako to v týchto profesiách funguje. Pamätám sa, ako mi v advokátskej kancelárii, kde som pracovala, vtedy povedali, že sa až príliš zaoberám nepodstatnosťami a vytváram si zbytočné väzby s prípadmi. A nikdy nebude zo mňa advokátka. Nakoniec je to pravda :D. Dnes by som to nenazvala nepodstatnosťami, ale skôr potrebou vidieť veci v širších súvislostiach (ako napr. pokračuje zmluva, ktorú ste vyrokovali, v praxi) – vidieť tzv. bigger picture, byť súčasťou niečoho väčšieho a rozvíjať sa aj v iných oblastiach. Spätne to viem vyhodnotiť asi tak, že mi nestačí, keď mám pocit, že odvádzam technicky a odborne kvalitnú prácu, potrebujem k nej mať aj už vyššie spomenutú väzbu a táto práca by zároveň mala byť v súlade s mojou osobnosťou (pre ilustráciu, v advokácii mi absolútne nevyhovovala agenda medzinárodných únosov detí, a to bez ohľadu na to, ktorú stranu sme zastupovali). Lebo môžete si vybrať povolanie, ktoré vás baví a vykonávať svoju prácu dobre, ale nemusí to byť nutne to, čo je pre vás ako osobnosť vhodné. Ako podnikový právnik fungujem už 8. rok a čo najviac oceňujem je, ako ma to mení a challenguje – právne, odborne a aj zo soft stránky (tento mesiac napr. začínam opäť so štúdiom a v úplne odlišnom odbore).
V súčasnosti pôsobíte v spoločnosti vlastniacej franchisingovú sieť potravín Žabka, ktorá je na slovenskom trhu relatívne nová. Čím je táto pozícia iná oproti vašim predchádzajúcim skúsenostiam?
Na Žabke je pre mňa špecifické to, že som s ňou od jej úplného začiatku. Ak prijatie nejakého nového projektu predstavuje rozvojový krok, tak toto bol doslova skok. Približne v tejto dobe pred tromi rokmi vypukla v SR epidémia koronavírusu a mesiac na to nám obchodný register spoločnosť zapísal. A potom nasledovalo turbulentné obdobie, kedy sme s našim vtedy len 7-členným tímom budovali retailový start-up v časoch, keď nikto nevedel, čo bude na druhý deň. Z pohľadu právnika to znamenalo vytvoriť všetky vnútorné pravidlá spoločnosti a vybaviť úradné povolenia, zazmluvniť priestory pre predajne a stovky iných dodávateľov. Ale znamenalo to aj pochopiť, ako bude fungovať logistika a tok tovaru, účtovanie zásob, výstavba a prevádzka obchodu, marketing a samotný franchisingový koncept. Keď som v odpovediach vyššie písala o ceste rovnakým smerom, aktívnom poznaní (a poznávaní) kolegov a firmy a videní väčšieho obrazu, tak v tomto prípade to platí na 100 %. Zažiť, ako business postupne rastie a pribúdajú nové prevádzky, a ako rastieme aj my spolu s ním ako tím, je určite zaujímavá skúsenosť a zároveň motivácia.
Je franchising typickou formou podnikania?
V Slovenskej republike pôsobí v súčasnosti niekoľko úspešných franchisingových konceptov a určite je to zaujímavý model podnikania z viacerých hľadísk. Keď sa dobre nastaví model a spolupráca, tak obom stranám dokáže priniesť výhody, napr. nižšie náklady na začatie podnikania, zníženie podnikateľského rizika a pod. Z právneho pohľadu nie je táto forma podnikania zatiaľ v našom právnom systéme legislatívne výslovne upravená. Franchisingová zmluva je doslova hybridom viacerých zmluvných typov a v závislosti od konceptu aj značne komplikovaná, keďže v jednej zmluve musí byť v podstate obsiahnutý celkový návod na to, ako viesť podnik.
Ku ktorej oblasti práva máte najbližšie?
Pre mňa je najzaujímavejšia zmluvná agenda, a paradoxne som tu mala dlho rezervy, najmä počas koncipientskej praxe, kde som sa zameriavala najmä na sporovú agendu a občasné písanie alebo revidovanie zmlúv bolo pre mňa do veľkej miery mechanickou záležitosťou (keďže som v tej dobe ešte nemala dobre rozvinuté právnické myslenie). Dva roky po absolvovaní fakulty som už ako podnikový právnik bola sama zodpovedná za celú právnu agendu v jednej spoločnosti, a priznávam, že až tá samostatnosť ma naučila skutočne kriticky uvažovať. Vytváranie alebo revidovanie zmluvy si vyžaduje abstraktné myslenie a musíte pri tom brať do úvahy rôzne varianty a situácie, ktoré môžu nastať. Tu sa mi najviac potvrdilo, aké dôležité je poznať vašu spoločnosť a kolegov, s ktorými pracujete, lebo často sú výborným (a jediným) zdrojom informácií a skúseností z praxe, ktoré outsider nemá. A potom, samozrejme, samotné vyjednávanie (najmä komplikovaných expanzných projektov, ktoré robím najčastejšie) považujem za umenie, kde je potrebné využiť okrem právnych a odborných znalostí aj negociačné zručnosti.
Uplatňujete v praxi často aj svoje znalosti o ochrane osobných údajov?
Dnes je už veľmi ťažko nájsť oblasť, ktorú by táto regulácia nezasiahla, ale v oblasti maloobchodu, kde celý business stojí na každodennom kontakte so zákazníkom, to platí viacnásobne, čiže bez riadneho nastavenia pravidiel ochrany osobných údajov by to nešlo.
Bude Únia tento rok organizovať prednášky aj na tému GDPR?
Minulý rok zorganizovala Únia dva webináre zamerané na compliance agendu, pričom v rámci toho bola časť venovaná aj niektorým otázkam súvisiacich s GDPR témou, ktoré nám pomohol zastrešiť Spolok na ochranu osobných údajov. Popritom sme sa zúčastnili aj GDPR konferencie organizovanej EPI, kde mala Únia aktívne zastúpenie aj medzi prednášajúcimi. Tento rok plánujeme zachovať všetky tieto aktivity.
Okrem iného pôsobíte v Bratislavskom dobrovoľníckom centre. S čím pomáhate?
Dobrovoľníctvu som sa začala venovať už v roku 2017, ale aktívnejšie až v čase x-tej vlny COVIDU v 2021, a to prevažne formou administratívnej výpomoci BDC a pomocou s organizáciou podujatí. V decembri 2021, keď sa pre zlú situáciu prerušili aktivity, na ktorých som pracovala, som sa rozhodla spraviť niečo viac, ako iba čakať, nosiť respirátor a sťažovať sa a začala som vypomáhať vo vakcinačnom centre. Pre mňa to s dobrovoľníctvom bolo tak, že najťažšie bolo začať, lebo som nevedela ako. Preto je výborné, že existujú organizácie ako Bratislavské dobrovoľnícke centrum, ktoré prepájajú tých, čo hľadajú pomoc s tými, čo chcú pomáhať. A zároveň je dôležité, že tejto činnosti robia osvetu. Momentálne som zapojená do programu Som tu pre teba, v rámci ktorého sa dobrovoľníci venujú doučovaniu detí zo sociálne slabších rodín v niektorých krízových centrách v Bratislave.
